Tipy a rady, ktoré poznali a aplikovali do praxe aj naši predkovia. Aj dnes vám však môžu byť osožnejšie, ako chemikálie či umelé hnojivá z obchodov.
Múdrosti našich predkov do záhrady:
Ak do záhonu k uhorkám nasadíte slnečnicu, uhorkám sa bude dariť lepšie a budú bohatšie aj dlhšie rodiť.
Pozor na vysádzanie rajčín do blízkosti jablone. Korene oboch rastlín na seba veľmi zle reagujú. Horšie však z tohto stretu vyjdú menej zdatné paradajky, jabloň ich vyšťaví a oberie o živiny.
Naopak, ak vysadíte okolo jabloní vratič alebo palinu, tieto rastliny budú stromy chrániť pred obaľovačom ale aj ďalšími škodcami a zvieratkami, ktoré môžu narobiť neplechu.
Ak vaše uhorky napadnú vošky, vezmite 1 šálku dreveného popola, rozpustite vo vriacej vode a nechajte niekoľko hodín odstáť. Potom rozrieďte v 5 litroch vody a nastriekajte na rastliny – priamo na napadnuté miesta.
Pamätajte si, že najviac vlahy vyžadujú rastliny, ktoré majú malé korene a veľké listy – šalát, reďkovka, kapusta, uhorky a cuketa, .
Ak máte na svojom pozemku nechtík, určite si ho natrhajte – proti voškám je absolútne neprekonateľný. Rastliny zbierame počas kvitnutia a necháme vysušiť v tieni. Na ½ vedra sušeného nechtíka potrebujeme 1 vedro vody. Necháme odstáť dva dni, scedíme a nastriekame na postihnuté rastliny. Ak chcete, aby bol výluh ešte silnejší a účinnejší, pridajte aj mydlové hoblinky (z nastrúhaného jadrového mydla).
Mlynárik kapustový nemôže vystáť vôňu nechtíka lekárskeho a paradajkových listov. Stačí, ak tieto rastliny nasadíte do blízkosti kapusty a od bieleho motýľa máte pokoj. Výbornou ochranou je aj ďatelina zasadená medzi kapustu.
Proti voškám, húseniciam a ďalším škodcom ničiacim listy rastlín je výborný výluh z trávy do ktorej pridáme aj niekoľko rastlín kúskov obľúbenej trvalky – stračonôžky. Na 1 diel tejto zmesi pridáme 10 dielov vody. Necháme 2 dni odležať a potom scedíme a nastriekame na napadnuté listy.
Tento trik na ochranu kapusty pred húsenicami mi poradil ešte môj dedko. Vezmite rovnaké diely ihličia z borovice a smreku, zomeľte v mlynčeku na mäso. Túto zmes potom rovnomerne naneste na pôdu okolo kapusty. Vytvoríte tak ochrannú hranicu medzi škodcami a kapustou.
Dokonca aj počas suchých dní, nikdy nezalievajte zemiaky pred kvitnutím, pretože celú svoju energiu potom venujú rastu porastu nad zemou. Po kvitnutí je pravidelné zalievanie najmä počas suchých dní pre zemiaky veľmi prospešné. Až po kvitnutí sa totiž energia presúva na rast samotného plodu.
Hnojivo zo žihľavy je pre plodiny v záhrade výživovou bombou – ja dokonca používam namiesto hnoja. 1 vedro najemno nasekanej žihľavy zalejememe vedrom vody a necháme 1 týždeň odležať (sem-tam premiešame). Používame zriedené v pomere 1:20. Toto hnojivo obsahuje ľahko vstrebateľný dusík a je teda vynikajúce pre zeleninu ale napríklad aj jahody!
Ľalie budú mať väčšie a pestrejšie kvety, ak pôdu posypete dreveným popolom – pôda musí byť priepustná, výživná a tiež pravidelne zavlažovaná.
Tip pre veľké a chutné uhorky – naplňte vedierko do 2/3 chlebovými kôrkami a zalejte vodou. Namočené kôrky niečím zaťažte, v opačnom prípade budú plávať, keď chlieb začne kysnúť. Umiestnite vedro na teplé miesto na dobu jedného týždňa. Výsledná konzistencia sa riedi vodou v pomere 1:3 a použije sa ako hnojivo, ktorým zalejeme čerstvo zasadené uhorky. Zalievame od začiatku kvitnutia až kým plody nie sú veľké.
Tam, kde je čremucha, nie sú otravné muchy a ďalší lietajúci hmyz. V byte vám môže pár starších vetiev pomôcť odohnať šváby – tie jeho vôňu neznesú.
Chcete, aby vám cesnak v komore dlhšie vydržal? Podržte hlávku cesnaku chvíľu nad plameňom sviečky – tú časť hlávky, z ktorej vychádzajú korienky.
Nasládla chuť zmrznutých zemiakov zmizne, ak ich 5-7 dní budete skladovať pri izbovej teplote.